Aj vám sa niekedy stáva, že vaša reakcia na nejaký podnet sa vynorí tak automaticky, že ju nestihnete ani zaznamenať? Napríklad vás niekto cudzí poprosí o pomoc a vy okamžite bez rozmýšľania zareagujete, tak že ho odmietnete a uvedomíte si to až spätne. 

Toto je modelový príklad bežných, každodenných nevedomých predsudkov. Ide o nevedomé faktory - kognitívne zvláštnosti, ktoré ovplyvňujú to, ako vnímame svet. Sú veľmi pevne zabudované v našom mozgu. Ide o súčasť nielen nášho genetického, ale i kultúrneho dedičstva a svoj vplyv uplatňujú mimo nášho vedomého uvedomovania. 

Základné funkcie predsudkov sú naozaj veľmi užitočné, pretože nám umožňujú robiť rýchle a efektívne úsudky a rozhodnutia s minimálnym kognitívnym úsilím. V krízovej či život ohrozujúcej situácií, tak dokážeme okamžite zareagovať. 

No kultúrny vývoj našej ľudskej spoločnosti ich silu ,žiaľ, nasmeroval i zlým smerom. Kultúrne získané predsudky vznikajú na základe úzusov väčšinovej spoločnosti. To znamená, že náš mozog považuje za správne to, čo schvaľuje spoločenská majorita. Preto často a nevedome odsudzujeme minority či subkultúry. 

Predsudkových skreslení je ešte oveľa viac. Medzi tie, ktoré najčastejšie ovplyvňujú náš každodenný život, patria tieto základné kategórie predsudkov:

‍

Similiarity Biases

Predsudky založené na podobnosti sú zrkadlom základnej evolučnej funkcie nášho mozgu, ktorá inklinuje k známym a podobným veciam, ľuďom či názorom. V praxi to znamená, že sa vedome, ale i nevedome prikláňame k ľuďom s podobným sociálnych či kultúrnym nastavením a naopak sa odkláňame od tých, ktorí sa od nás odlišujú. Problémom je, že takáto podobnosť je veľmi povrchná. Pretože bez toho, aby sme poznali individuálny kontext jednotlivca, len ťažko môžeme objektívne zhodnotiť či nemáme toho spoločného viac, ako by sme si mysleli. Takto sa ukrádame o hodnotné priateľstvá či pracovné partnerstvá. 

Expedience bias

Tieto predsudky sú výsledkom rýchlej dostupnosti informácií, ktorými náš mozog disponuje. Opäť fungujú na evolučnom princípe, pretože v minulosti sa ľudský druh v život ohrozujúcej situácií musel rozhodovať zo sekundy na sekundu. Vytvorili sa tak veľmi silné mentálne skratky, ktorými náš starý mozog disponuje doteraz. Mozog chce prirodzene svojou energiou šetriť, a tak často využíva mentálne skratky, ktoré však v dnešnom zložitom svete nemajú dostatočnú kredibilitu. Príkladom je bežné rozhodovanie sa v obchode, kde v krátkom čase vstúpi do tohto procesu toľko podnetov, koľko nášmu prahistorickému ja nevstúpilo za niekoľko rokov. 

Experience bias

Predsudky založené na skúsenostiach sú obzvlášť nebezpečné. Životné skúsenosti či počet rokov praxe sa stali zhubnou mantrou našich súkromných, ale i pracovných životov. Platí pritom múdrosť, že by sme sa mali zameriavať na kvalitu nad kvantitou. V kontexte predsudkov sa náš mozog často opiera o svoje skúsenosti. Tieto skúsenosti sú však výsledkom absolútneho skreslenia vychádzajúceho z konkrétnej situácie. Preto neurovedci tak hlasno volajú po kritickom myslení. Mentálna analýza je nevyhnutnou zručnosťou, ktorú by sme mali používať pri každej novej situácií. Pretože, ak sa spoľahneme na naše skúsenosti, budeme opakovať stále tie isté chyby. 

Proximity bias

Blízkosť je dôležitým prvkom nášho rozhodovania. Čím bližšie je nám určitý objekt alebo človek, tým skreslenejšie rozhodnutia robíme. Príkladom sú nadnárodné korporácie, kde je práve diaľka medzi jednotlivými tímami kľúčovým problémom. 

Safety bias

Zaregistrovanie hrozby nebezpečenstva je pre náš mozog evolučne kľúčové. Preto čokoľvek, čo zaváňa negatívnym pátosom, naše podvedomie okamžite analyzuje a snaží sa vyriešiť. Príkladom je experiment so stratou a nalezením 20 dolárov. V experimente vedci merali mozgovú aktivitu pri strate a nalezení tejto čiastky. Mozog vykazoval oveľa väčšiu aktivitu pri strate, čo je výsledkom faktu, že nebezpečenstvo je evolučne dôležitý podnet pre naše vedomie. Preto často v kritických situáciách či pod veľkým tlakom robíme i veľké chyby.

Našli ste sa v niektorých z nich?

My jednoznačne áno. A keďže poznáme ich negatívne dôsledky, rozhodli sme sa s nimi vedome pracovať. Preto by sme sa s vami radi podelili o pár techník, ktoré vám pomôžu tieto negatívne dôsledky odstrániť alebo minimálne eliminovať. 

Nádych a výdych je nielen univerzálny trik na ukľudnenie sa v napätej situácií, ale i technika, ktorá dokáže odvrátiť negatívne pôsobenie predsudkov. Pretože vďaka týmto pár sekundám dokážeme prehodnotiť automatické vzorce, ktoré vstupujú do našej reakcie. Preto, ak vás napríklad nabudúce niekto cudzí poprosí o pomoc, tak pri nádychu a výdychu  budete mať čas prehodnotiť opodstatnenosť vašej pomoci, bez toho, aby ste okamžite reagovali pudovo. 

Zvedomovanie si predsudkov. Najlepšou a najefektívnejšou technikou práce s predsudkami je vedomé uvedomenie si predsudkov, ktoré ovplyvňujú naše konanie. Základom je však ich poznanie. S rozvojom kognitívnych vied narastá i počet predsudkov, preto, ak máte chvíľu čas a zaujíma vás táto problematika, preštudujte si kvalitné zdroje. Ak sa oboznámite s ich šírkou, budete vedieť detailne pochopiť vaše nevedomé skreslenia, ktoré vstupujú do vášho rozhodovania. 

Tréning robí majstra. Vďaka zvedomeniu predsudkov ich budete vedieť nielen včas detekovať, ale i zanalyzovať, a teda úplne eliminovať alebo odstrániť ich negatívne pôsobenie. 

‍

Idete s nami do toho?

-------------------------------------

Autor blogu - Yvonne Šupová

‍